Meteorológia
Meteorológia je veda, zaoberajúca sa štúdiom atmosferických javov. Vysvetlenie týchto
javov umožnil postupne rozvoj prírodných vied, najmä matematiky a fyziky.
Začala sa rozvíjať už zásluhou Aristotela, ktorý objasnil svetelné javy v ovzduší,
zrážky, vietor, búrky a pod...Prvým meteorologickým prístrojom bol zrážkomer.
V roku 1650 sa zaviedol bod varu a bod mrazu, do teplomernej stupnice.
Budovanie siete meteorologických staníc:
Po viacerých krajinách sa začali zakladať tieto stanice, v ktorých pomocou prístrojov
sa vykonávali pravidelné merania a pozorovania. Zistilo sa napríklad horizontálne
rozdelenie tlaku. Prvú veľmi jednoduchú poveternostnú mapu, ktorú
neskôr meteorológovia nazvali synoptická mapa, nakreslil nemecký
meteorológ Brande.
Do meteorológie patrí, podnebie, vlhkosť vzduchu, skvapálňovanie vodnej pary - oblaky,
zrážky a ich merania, vznik vetra, meteorologická stanica, meteorologická mapa,
predpoveď počasia, znečisťovanie ovzdušia.
Dážď - dažďová prehánka
Zrážkový jav vypadávajúci
z oblaku v tvare kvapiek
s priemerom väčším ako
0,5mm, po dopade na vodnú
hladinu sa vytvárajú kruhy.
Mrznúci dážď
Dážď, ktorého kvapky
pri dopade na podchladený
zemský povrch alebo predmety
na ňom okamžite mrznú.
Vytvára sa ľadovica.
Je nebezpečná najmä pre
vodičov.
Sneženie - snehová prehánka
Atmosferické zrážky vypadávajú
z oblaku zložené z ľadových
kryštálikov, ktoré vytvárajú
hviezdice - snehové vločky.
Pri nižších teplotách sú
kryštáliky menšie, väčšinou
padajú snehové krúpky, alebo
sú vločky menšie.
Námraza
Drsná, zrnitá nepriehľadná hmota,
ktorá vzniká rýchlim zamŕzaním
malých podchladených vodných
kvapiek. Vzniká pri teplotách
od -2 do -10 °C. Najviac sa tvorý
na náveterných stranách predmetu.
Spôsobuje ju namŕzajúca hmla.
Búrka
Atmosferický úkaz, zvaný blesk,
je silný elektrický výboj, vo vnútri
oblaku, medzi oblakmi alebo
medzi oblakmi a povrchom Zeme
počas búrky. Elektrina v oblakoch
vzniká v dôsledku nabíjania
čiastočiek ľadu,
ktoré tvoria oblak.
Menšie čiastočky ľadu sú nabité kladne (+), väčšie čiastočky ľadu a vodné kvapky
sú nabité záporne ( - ).
Oblak je teda kladne nabitý v hornej časti a záporne v dolnej časti.
Keď napätie medzi týmito dvoma časťami oblaku presiahne určitú kritickú hodnotu,
dôjde k výboju - blesk. Každý blesk je sprevádzaný hrmením.
Zvukový efekt - hrom, vzniká prudkým rozpínaním rozhorúčeného vzduchu.
Teplota na mieste dopadu blesku dosahuje až 30 000 °C.
Dúha
Dúha sa vyskytuje keď do miesta
kde prší svieti Slnko. Pri výške
Slnka 42° a viac sa dúha vôbec
nepozoruje. Farebný jav býva
vyvolaný lomom a odrazom
slnečného svetla na vodných
kvapkách.
Čím väčšie sú kvapky tým zreteľnejšia je dúha. Obsahuje všetky farby svetelného spektra.
( červenú, oranžovú, žltú, zelenú, modrú, tmavo modrú a fialovú ). Červená farba je na
vonkajšej, fialová na vnútornej strane oblúka. Okrem základnej dúhy možno často pozorovať
aj vedľajšiu dúhu, ktorá je slabšia a má obrátené poradie farieb (fialová je na vonkajšej
strane). Vzácnym prípadom je výskyt viacerých dúh súčastne.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
OBLAKY PODROBNE : www.kstst.sk/pages/vht/meteo/oblaky1.htm
